Po vypuknutí Slovenského národného povstania vstúpili na územie Slovenskej republiky rôzne zložky nemeckej brannej a represívnej moci. Represálií voči vojenským osobám, povstalcom a civilnému obyvateľstvu sa dopúšťali príslušníci Wehrmachtu, SS, Pohotovostnej skupiny H (Einsatzgruppe H), bezpečnostnej polície SIPO a bezpečnostnej služby SD. Na okupovanom území vznikli úradovne Pohotovostnej skupiny bezpečnostnej polície SIPO a bezpečnostnej služby SD v Bratislave, Nitre, Trenčíne, Ružomberku a v Banskej Bystrici. V daľších lokalitách vznikali tzv. oporné body (Stutzpunkt).

Pohotovostná skupina H mala právo k tzv. zvláštnemu zaobchádzaniu, mala právo bez súdneho vyšetrovania a rozsudku posielať ľudí do koncentračných táborov, alebo ich aj na mieste usmrtiť.

Z uvedených vojenských skupín sa po potlačení SNP najvýraznejšie podieľalo na represáliach voči Rómom Einsatzkommando 14, sídliace v Banskej Bystrici. V jeho rámci sa na represáliach zúčastňovali najmä príslušníci oporných bodov v Banskej Bystrici, Zvolene a v Žiline.
Teror voči Rómom vykonávali daľšie jednotky. Vo Svätom Kríži nad Hronom to boli príslušníci SS z bojovej skupiny Schill. V Tisovci príslušníci 18.divízie SS Horst Wesel. V Slatine brigáda Dirlewanger a 14.divízia SS tzv.Haličská. Na represáliach sa podieľali tiež ozbrojené skupiny zložené z Karpatských Nemcov, tzv. Heimatschutz, príslušníci Pohotovostných oddielov Hlinkovej gardy a žandári.
Väčšina represívnych akcií voči Rómom sa uskutočňovala od novembra 1944 do januára 1945. Pravdepodobne prvým miestom kde boli zavraždení Rómovia bola Kvetnica v okrese Poprad. 15.septembra 1944 tu bolo zavraždených sedem osôb.

Represálie najviac postihli Rómov na tzv. povstaleckom území. Z geografického hľadiska môžeme vymedziť lokality v okolí Hnúšte, Tisovca, v oblasti Banskej Bystrice a Horehronia. Daľšie lokality sa nachádzajú v okolí Zvolena, Detvy, Lovinobane, Krupiny, Svätého Kríža nad Hronom, od Kremnice smerom k turčianskemu regiónu. Ojedinele sa uskutočnili aj na Považí, Záhorí a v humenskom regióne.

Dôvodom pre represálie bolo aktívne pôsobenie Rómov medzi partizánmi, stačilo však aj podozrenie zo spolupráce. Rómovia boli popravovaní na mieste: tak tomu bolo v Čiernom Balogu, vo Svätom Kríži nad Hronom, v Motyčkách - osade Štubňa. V mnohých prípadoch boli násilne deporotvaní a zavraždení na masových popraviskách v Kremničke, Nemeckej, Kováčovej a na židovskom cintoríne vo Zvolene. Najviac rómskych obetí bolo z obce Ilija pri Banskej Štiavnici, Čierneho Balogu, Tisovca, Lutily a Krupiny.

1. 15.september 1945

V obci Kvetnica bolo zavraždených 7 Rómov.

1. koniec septembra 1944

Príslušníci zvláštneho komanda Einsatzkommanda 27 na okraji obce Spišská Teplica zastrelili neznámeho Róma.

1. 6.október 1944

Obec Valaská Belá prepadlo Einsatzkomando 14 z Prievidze. Z obce odvliekli 13 Rómov, ktorí boli popravení v Škrípovskej doline.

1. začiatok októbra 1944

Nemecké policajné zložky a nemecká domobrana zajali v obci Sklenné niekoľko ľudí podozrivých z napomáhania partizánom. Medzi popravenými boli aj dvaja miestni Rómovia.

1. 17. október 944

Po obvinení z pomoci partizánom bolo 23 Rómov v Kríži nad Hronom zaživa upálených.

1. začiatok novembra 1944

Viac ako 40 Rómov z Lutily bolo odvlečených z dediny. O niekoľko dní boli popravní na cintoríne v Dolnom Turčeku.

1. 14. november 1944

V obci Čierny Balog v údolí Jegorovo bolo zadržaných niekoľko desiatok olašských Rómov z Neresnice pri Zvolene. Všetci muži boli zastrelení a ženy s deťmi zaživa upálené. O deň neskôr podobným spôsobom zavraždili ďalšiu skupinu a vypálili rómsku osadu na Pustôm. O život prišlo viac ako 60 Rómov.

1. 17.november 1944

Príslušníci Pohotovostnej Hlinkovej gardy zaistili v Krupine 34 rómskych mužov vo veku 14 – 60 rokov. Ich životy vyhasli na masovom popravisku v Kremničke.

1. 20. november 1944

Rómovia z Tisovca uverili provokatérom, vydávajúcim sa za partizánov, na čo doplatili svojimi životmi. Muži boli postrieľaní, ženy a deti našli smrť v Kremničke. Celkový počet obetí bol 48 popravených.

1. 20.november 1944

Do obce Hriňová vtrhli príslušníci Einsatzkommanda 14. Po prehliadke obydlí zajali 2 rómskych mužov, ktorí boli neskôr popravení.

1. 22.november 1944

Z obce Ilija bolo 111 rómskych mužov, žien a detí odvlečených do Kremničky. Ich životy vyhasli na masovom popravisku.

1. koniec novembra 1944

Nemeckí vojaci vtrhli do dediny Polomka. Pri prenasledovaní partizána zastrelili 14 ročného rómskeho chlapca. Miestnu rómsku osadu vypálili.

1. november 1944

V obci Motyčky v osade Štubňa upálili nemeckí vojaci asi 20 Rómov.

1. november 1944

V obci Sásová bolo zajatých a neskôr popravených 5 rómskych mužov a 3 ženy.

1. 8. december 1944

Pre spoluprácu s partizánmi bolo 15 mužov, starších ako 14 rokov, z osady v Dúbravách odvlečených a neskôr zastrelených na zvolenskom cintoríne.

1. december 1944

Na železničnej trati neďaleko Detvy explodoval vlak, zo sabotáže boli obvinení 4 rómski muži. Neskôr boli popravení na židovskom cintoríne vo Zvolene.

1. marec 1945

V obci Motyčky v osade Jergaly zavraždili nemeckí vojaci 11 Rómov.

Záujem o tému v posledných rokoch prináša čoraz viac poznania aj do zložitej doby na sklonku druhej svetovej vojny. Počet lokalít, v ktorých došlo k fyzickej likvidácii sa podarilo rozšíriť a dnes vieme, že k obetiam na životoch došlo aj v Lopeji (4 rómske obete), Ľubietovej (1 usmrtený Róm), Podlaviciach, odkiaľ boli odvlečené tri Rómky, ktoré zahynuli v Kremničke. K obetiam na ľudských životoch došlo aj v obci Jakub (3 rómske obete), Skubíne (4 zavraždení), Hájnikoch (2 rómske obete), Bartošovej Lehote (3 usmertení Rómovia).
Archívy uvádzajú nezvestných Rómov aj v obci Dolné Hámre a Jastrabá.

Doposiaľ neznámy počet usmrtených rómskych obetí bol aj v Babinej, Ihráči a Pohorelá. Na cintoríne v Zvolene našlo miesto svojho skonu aj asi 11 odvlečených Rómov z Podkriváňa – Dolnej Bzovej.

Výpočet lokalít,v ktorých došlo k perzekúciám rómskych komunít a k fyzickej likvidácii Rómov určite nie je konečný. Postupne sa nachádzajú ďalšie pramene, ktoré hovoria o neuveriteľnej porobe, utrpení a bolesti, ktorej bola rómska populácia, žijúca na Slovensku, na sklonku vojny vystavená.
V povojnových rokoch po celom Slovensku na pamiatku obetí vznikali pamätníky a pietne miesta. Na rómske obete sa pozabudlo a na Slovensku boli doposiaľ iba 4 pamätníky, pripomínajúce jednotlivé vyvraždené komunity. Ani tie však neniesli v sebe informáciu, že sú postavené na pamäť rómskych obetí.